Keď sme v novembri premýšľali, ako spoločne oslávime koniec roka, chceli sme sa vyhnúť tradičnému klišé Vianočných večierkov a tak kolega Miro Tománek navrhol: „Čo tak si urobiť výlet na Vianočné trhy ?“.
Dobrý nápad oslovil všetkých a ostala len otázka výberu vhodnej lokality.
Budhisti tvrdia, že cesta je cieľ a cieľ je cesta.
Vianočné trhy v Bratislave, Brne či Prahe už väčšina z nás navštívila. Do finálovej dvojky sa dostal Krakow a Budapešť. Nakoniec sme vybrali Budapešť, už aj kvôli ceste vlakom. Predsa len 3,5 hodiny do Budapešti sa dá vydržať skôr než 6,5 hodinová cesta do Krakowa. Každý zamestnanec si mohol so so sebou vziať jedného rodinného príslušníka, aby nám doma nezávideli. A preto, že sme nič nechceli ponechať náhode, včas sme zakúpili hromadný cestovný lístok vrátane miesteniek.
Je sobota ráno 2. decembra, stanica Kúty a náš 15-členný výletný tím nastupuje do IC vlaku Brno – Budapešť. To ešte netušíme, že cesta tam i naspäť bude zážitok, na ktorý sa nezabúda. Keď sa dajú dokopy Záhoráci a Moraváci, môže to dopadnúť len dobre. O tom, že sme veselá partia, ktorej nie je nič sväté (samozrejme v rámci normy) sa už po pár minútach od nastúpenia presvedčili všetci cestujúci v našom vozni.
Kolektívne sme sa postarali o pitný režim a keď začal kolovať tatarák s topinkou a cesnakom, „padali“ do smiechu všetci naokolo. A možno, že aj troška závideli. Pán sprievodca bol tolerantný a počas cest sme dopĺňali zásoby aj z pojazdného cateringu, ktorý české dráhy ponúkajú vo svojich vlakoch. Píšeme veľkú jednotku.
Čím viac sme sa blížili k Budapešti, tým menej snehu bolo za oknami vlaku vidieť. Čo však nespôsobil pitný režim, ale v tom čase zima ešte do Maďarska skrátka nedorazila. To nám troška prekazilo Vianočnú atmosféru, ale na druhú stranu príjemné slnečné počasie umožnilo bezproblémovú pešiu prehliadku Budapešti.
Polhodinka peši cesty zo stanice Keleti Pályaudvar a sme na Vorosmarty námestí, kde sa konajú tradičné Budapeštianske Vianočné trhy, na ktorých nájdete všetko, čo k takýmto trhom patrí. Ocenili sme, že tu boli skutočne iba stánky, ktoré mali niečo spoločné s Vianocami. Samozrejme nechýbalo ani občerstvenie v tradičnom maďarskom duchu. Tržnica nie je veľká, ani malá. Taká akurát, aby ste ju v kľude prešli a nenudili sa.
Takže sme mali dostatok času poprechádzať sa aj po Dunajskom nábreží z obidvoch strán, previezť sa na „ruskom kole“, niečo dobrého pojesť a na spiatočnej ceste na tržnici dokúpiť nejaké menšie darčeky pre svojich blízkych. Ani sme si nestačili všimnúť, ako čas rýchlo uteká. Niektorí z nás s ním pretekali do slova a do písmena, keď dobiehali na spiatočný vlak tzv. za minútu dvanásť. Ale všetci sme odchod stihli a v dobrej nálade sme spiatočnú 3,5 hodinovú cestu zvládli opäť v pohode.
Vianočné trhy v Budapešti nás neprekvapili, ale ani nezarmútili. Zhodli sme sa na tom, že to bol dobrý nápad a zábavu, čo sme zažili počas cesty si pripomíname dodnes. To môžete vidieť aj na fotografiách, kde nenájdete nikoho z nás, kto by sa mračil. Pre každú spoločnosť je dôležité urobiť aspoň raz za rok podobný spoločný výlet. Posilňujte to dobrého ducha firmy a ľudí viacej spája. Verím, že akciu podobného typu minimálne ešte raz zopakujeme.
