Píše sa rok 1949 a na pláži v Miami leží inžinier Norman Jospeh Woodland, ktorý premýšľa nad spôsobom, ako urýchliť vybavovanie zákazníkov pri pokladni. Vedel, že musí isť o nejaký druh kódu, ktorý by určoval druh tovaru a ktorý by bolo možné strojovo čítať.

Ako bývalý skaut začal Norman Joseph Woodland, vynálezca čiarových kódov, vychádzať z Morseovej abecedy. Začal si do piesku kresliť bodky a čiarky. V jednu chvíľu k sebe pritiahol ruku a tak z bodiek vznikli dlhé súvislé čiarky. Týmto príbehom prezentuje Woodman zrod čiarových kódov.

Paradoxne, aj keď čiarové kódy boli patentované už v roku 1952, do reálneho používania sa dostali až v roku 1974. Chýbalo totiž zariadenie, ktoré by vedelo čiarové kódy čítať. Prvým vôbec oskenovaným tovarom boli žuvačky v supermarkete v Ohiu.

Aj napriek úspechu jednotlivý predajcovia technológiu nevyužívali. Vyčkávali, ako sa k čiarovým kódom postaví konkurencia. Toto obdobie prinieslo zavedenie štandardov a vylepšenie samotných kódov.

K masovému rozšíreniu došlo až v 80. rokoch. Prinieslo na jednej strane rýchlejšie vybavenie zákazníkov a na druhej strane zníženie zamestnancov v maloobchodoch.

Dnes sa vo svete nachádza viac ako 5 miliónov unikátnych čiarových kódov. Od ich zavedenia už ubehol dlhší čas a nikoho neprekvapí, že sa dávno premýšľa o nástupcoch čiarových kódov, tzv. 2D kódoch. Najviac diskutovaným typom 2D kódov posledných rokov je jednoznačne QR kód, ktorý obsiahne viac informácií na menšej ploche.